Čítajú sa čínske znaky v japončine rovnako zložito, ako zložito často vyzerajú? Existuje viac možností, ako znaky čítať? Aký je v tomto ohľade vzťah japončiny k čínštine? Čítanie „rozsypaného čaju“ môže niekedy vážne pripomínať skôr „veštenie z čajových lístkov“ …

Čínske znaky v japonskom písme? Vyzerajú trochu ako obrázky. Alebo skôr ako „rozsypaný čaj“. Pri bližšom skúmaní však zistíte, že je ten „čaj rozsypaný“ zaujímavým a do istej miery systematickým spôsobom …

Od 2. storočia n.l. sa čínske znaky klasifikovali do šiestich kategórií (六 書: rikušó v japončine.) Klasifikácia je otvorená  a niektoré znaky môžu byť legitímne zaradené do viacerých kategórií.

Ostrovná krajina v najvýchodnejšej časti Ázie má pre Európana príchuť skutočnej exotiky. Zatiaľ čo čínska kuchyňa i v strednej Európe takmer zdomácnela, labužnícke pochúťky z Japonska zostávajú pre slovenské gazdinky ešte stále tak trochu obostreté tajomstvom.

Prvá vec, ktorú si väčšina ľudí pri zmienke o japončine vybaví, býva veľmi často japonské písmo. Čo to teda je japonske písmo? Sú jeho znaky „obrázky“ alebo „písmenká“? Je japonské písmo zložité? Nie je to nakoniec len „rozsypaný čaj“ …?

Japončina. Záhadná, exotická, príťažlivá … Ale aký jazyk to je v skutočnosti? A čo to je vôbec jazyk? Existuje na jednoduché otázky jednoduchá odpoveď? A ma japončina niečo spoločné s arabčinou?